Mesto Šurany » História

Súčasnosť

História Šurian je veľmi bohatá, ale ani súčasnosť nezaostáva. Mesta sa dotkli útrapy I. aj II. svetovej vojny.

Po oslobodení v roku 1945 bolo potrebné zahladiť stopy vojny. Nastal všestranný rozmach mesta. Vybudoval sa priemysel, poľnohospodárstvo sa združstevnilo. Migrácia obyvateľstva nútila mesto k výstavbe nových bytov. Vybudovali sa sídliská a následne školské, zdravotnícke a kultúrne zariadenia. Dobudovala sa doprava a cestné komunikácie.

K 1.1.1976 dochádza k integrácii obcí Šurany – Kostolný Sek – Nitriansky Hrádok a Úľany nad Žitavou. Obec Úľany nad Žitavou sa v roku 1991 osamostatnila. Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok sú naďalej súčasťou mesta s vyše desaťtisíc obyvateľmi.

Reformy v spoločnosti po roku 1989 sa v meste najviac dotkli podnikovej sféry. Zanikli veľké podniky Elitex, Calex, ale aj Cukrovar a iné, ktoré zamestnávali občanov z celého regiónu. Pretransformované boli aj poľnohospodárske družstvá.

Zahraniční investori prichádzajú do mesta postupne. Dnes tu pôsobia z väčších spoločností: Kórejská - Bang Joo Elektronics Slovakia, vyrába výrobky z plastov na audiovizuálnu techniku, Nemecká – Automaty - vyrába diely pre automobilový priemysel, Kórejská KIHWA SK – vyrába umelohmotné komponenty pre Samsung a menšie firmy, zo šurianskych sú to: Obchodné centrum ZORA, MURENA, TYCHÉ, Staviteľstvo Zajíček, a pod. V meste sú štyri základné školy. Študenti z mesta a širokého okolia navštevujú Gymnázium, Obchodnú akadémiu, Strednú poľnohospodársku školu a dve stredné odborné učilištia – strojárske a poľnohospodársko-potravinárske.

Obyvatelia mesta a jeho návštevníci majú možnosť kultúrne a športovo sa vyžiť. K tomu slúžia kultúrne zariadenia Mestského kultúrneho strediska – Mestská knižnica Michala Matunáka, spoločenská hala, koncertná a výstavná sieň v synagóge, kino Hviezda a amfiteáter, Kultúrne zariadenia v častiach Kostolný Sek a Nitriansky Hrádok, ako aj Spoločenský dom. Športovú činnosť v meste rozvíja TJ SO Lokomotíva, Športový klub Šurany, TJ Slávia jazdecký oddiel, TJ CALEX cyklistický oddiel a iné.

Mesto je obklopené krásnou prírodou, nechýba les, rozsiahle vodné plochy, rieky, lúky, úrodné polia, krásne zátišia. Jeho územie je súčasťou Podunajskej nížiny a Žitavskej doliny.

V meste je bohatá obchodná sieť so širokou ponukou výrobkov. Množstvo malých kaviarní a podnikov s občerstvením ponúka príjemné posedenie a počas letnej sezóny aj v letných záhradách.

Návštevníkov mesta určite zaujmú architektonické a kultúrne pamiatky.

Stručne z histórie

Šurian

Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako „villa Suran“. To ale neznamená, že územie dnešných Šurian nebolo predtým osídlené. Archeologické nálezy, ktoré boli v Šuranoch objavené dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v eneolite, čiže v mladšej dobe kamennej . Našiel sa tu významný hrob s nálezmi kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším letopočtom. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia z čias kniežaťa Pribinu a Veľkej Moravy.

Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný. K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočíva v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim.

V roku 1832 cisár František I. povýšil Šurany na kráľovské mesto s trhovým a jarmočným právom. V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená. Od roku 1872 do roku 1918 boli Šurany okresným mestom a potom opäť v rokoch 1949 – 1960.

Kostolného Seku

Prvý písomný záznam o obci sa nachádza v listine kráľa Ondreja II. z roku 1221, v ktorom potvrdzuje výmenu majetkov ostrihomského arcibiskupa Jána a bána Erneyho z rodu Hont-Poznanovcov. V nej sa uvádza meno obce „ Zeg“. Začiatky osídlenia obce však siahajú do doby bronzovej, o čom svedčia bohaté vykopávky. K najcennejším nálezom patrí hlinený džbán s obsahom vyše tritisíc kvartingov – štvrťdenárov. Vykopal ho na novom cintoríne hrobár J. Takáč a dnes sú v úschove Slovenského národného múzea. Mince boli razené za čias vlády kráľa Žigmunda v 15. storočí..

K významným rodom, okrem Poznanovcov, patrili aj Turčániovci, ktorí mali v obci postavené svoje kúrie. Svoje miesto v histórii tejto obce má aj Paulínsky kláštor, postavený v 13. storočí zásluhou Hont –Poznanovcov ako i ostrihomského arcibiskupa Lodoméria.

Nitriankeho Hrádku

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1431.Nachádza sa na závete Ctibora mladšieho, majiteľa Šurianskeho hradu, kde sa nazýva Warad.

Začiatky osídlenia obce spadajú však už do obdobia praveku. Archeologické nálezisko Zámeček o rozlohe 10-15 hektárov, nachádzajúce sa za východným ramenom rieky Nitry, Čiernou vodou, patrí k najvzácnejším pravekým objektom v Strednej Európe. Prvé vykopávky tu vykonával v roku 1925 akademik Ján Eisner, zakladateľ slovenskej archeológie. Jeho pokračovateľmi boli akademik Jaroslav Böhm, Dr. Janák a Dr. Točík. Významným nálezom bolo sídlisko ľudu s lengyelskou kultúrou z mladšej doby kamennej. Jedinečným dôkazom zručností týchto ľudí, ktorí sa venovali aj domácej výrobe keramiky, je aj Venuša – Magna Mater, soška pochádzajúca z tohto obdobia, ktorú pri vykopávkach objavil JUDr. Vendelín Laca ako študent – brigádnik.